Späť na právny blog

Doručovanie súdnych písomností patrí medzi najdôležitejšie procesné otázky, ktoré môžu rozhodnúť o výsledku celého sporu. Ak si strana konania neprevezme súdnu zásielku alebo nekontroluje elektronickú schránku, môže nastať tzv. fikcia doručenia – teda právny stav, pri ktorom sa písomnosť považuje za doručenú, hoci sa s ňou adresát reálne neoboznámil.

Aktuálna novela Civilného sporového poriadku, ku ktorej došlo prijatím zákona č. 148/2026 Z. z. prináša zmenu práve v tejto oblasti, a to vo vzťahu k doručovaniu rozsudkov pre zmeškanie.

Zákon č. 148/2026 Z. z. bol vyhlásený 25. júna 2026 a nadobudne účinnosť dňa 15. júla 2026.

Čo je fikcia doručenia?

Fikcia doručenia znamená, že zákon spája s určitým okamihom účinky doručenia, aj keď si adresát písomnosť fakticky neprevzal.

V civilnom konaní ide o dôležitý nástroj, ktorého účelom je zabrániť tomu, aby sa konanie neúmerne predlžovalo len preto, že strana nepreberá zásielky alebo nekontroluje elektronickú schránku.

Civilný sporový poriadok vychádza z princípu procesnej zodpovednosti strán, tzn. strana konania nesie zodpovednosť za svoju procesnú aktivity, a teda aj za preberanie zásielok. V praxi to znamená, že strana konania by dbať na to, aby mala aktuálnu adresu na doručovanie, preberala zásielky, či sledovala elektronickú schránku, ak ju má aktivovanú.

Prísnosť fikcie doručenia sa však v poslednom období dostala do popredia najmä pri rozsudkoch pre zmeškanie.

Rozsudok pre zmeškanie ako prísny procesný následok

Rozsudok pre zmeškanie, nazývaný aj kontumačný rozsudok, je rozhodnutie, ktorým môže súd rozhodnúť v neprospech procesne pasívnej strany.

Pri žalovanom prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa riadne a včas nevyjadrí k žalobe alebo sa nedostaví na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný a poučený o následkoch nedostavenia sa.

Dôsledky takéhoto rozsudku môžu byť veľmi vážne, nakoľko súd môže rozhodnúť v neprospech sporovej strany bez toho aby sa zaoberal meritom veci. Aj preto je doručenie písomností, výziev a samotného rozsudku pre zmeškanie mimoriadne citlivou otázkou.

Akú zmenu priniesol zákon č. 148/2016 Z. z.

Novela dopĺňa do Civilného sporového poriadku nové ustanovenie § 276a. Podľa znenia návrhu sa na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky.

Prakticky to znamená, že osobitný režim sa týka len úzkej skupiny adresátov:

• žalovaného, ktorý je fyzickou osobou,
• nie je v konaní zastúpený,
• doručuje sa mu rozsudok pre zmeškanie.

Nejde teda o všeobecné zrušenie elektronického doručovania ani o úplné odstránenie fikcie doručenia. Pri právnických osobách, štáte, orgánoch verejnej moci, podnikateľoch a zastúpených osobách zostáva elektronické doručovanie v zásade zachované. Dôvodová správa v tomto smere uvádza, že cieľom je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci vzhľadom na závažné následky rozsudku pre zmeškanie.

Prečo táto zmena vznikla?

Zmena sa dostala do širšej verejnej diskusie v súvislosti s medializovaným sporom ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka s policajtmi okolo Jána Čurillu. V tomto spore bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, pričom jednou z kľúčových otázok bolo doručovanie do elektronickej schránky a následky jej nekontrolovania.

Podľa medializovaných informácií Krajský súd v Bratislave v júni 2026 zrušil kontumačný rozsudok, ktorým bol minister zaviazaný ospravedlniť sa a zaplatiť odškodnenie. Vec sa tak má vrátiť na pojednávanie.

Z dostupných informácií zároveň vyplýva, že odvolací súd zdôraznil výnimočnosť rozsudku pre zmeškanie, ktorý nemá byť nástrojom na rýchle ukončenie sporu na úkor práva na súdnu ochranu, ale výnimočným následkom procesnej pasivity.

Znamená to, že elektronickú schránku už netreba sledovať?

Nie. Takýto záver by bol nesprávny.

Novela neznamená, že fyzické osoby môžu ignorovať elektronickú schránku. Rovnako neznamená, že sa fikcia doručenia ako taká ruší. Zmena sa týka iba doručovania rozsudku pre zmeškanie žalovanému – fyzickej osobe bez zastúpenia.

Pri ostatných písomnostiach môže mať nepreberanie zásielok alebo nekontrolovanie elektronickej schránky naďalej vážne následky. Rovnako platí, že lehota na podanie opravného prostriedku môže začať plynúť aj bez reálneho oboznámenia sa s obsahom písomnosti.

Dôležité je aj počítanie lehoty pri elektronickom doručovaní

Popri novele CSP je potrebné upozorniť aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/8/2025 zo dňa 26. novembra 2025, publikovanom ako R 3/2026, riešil otázku, kedy presne nastáva fikcia doručenia pri elektronickom doručovaní.

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že elektronický dokument sa pri fikcii doručenia považuje za doručený až po uplynutí úložnej lehoty, nie v jej posledný deň.

V praxi to môže byť rozhodujúce napríklad pri posudzovaní včasnosti odvolania. Ak súd nesprávne určí deň doručenia a následne odmietne opravný prostriedok ako oneskorený, môže tým dôjsť k zásahu do práva na spravodlivý proces.

Praktický dopad pre účastníkov konania

Nová úprava posilňuje ochranu nezastúpených fyzických osôb v situáciách, keď im hrozí mimoriadne prísny následok v podobe rozsudku pre zmeškanie. Zároveň však nemení základné pravidlo civilného procesu: účastník konania musí byť procesne obozretný.

Z pohľadu žalovaného je preto dôležité:

• pravidelne kontrolovať elektronickú schránku,
• preberať súdne zásielky,
• neignorovať výzvy súdu,
• včas reagovať na žalobu,
• a pri doručení rozsudku pre zmeškanie bezodkladne posúdiť možnosť podať návrh na jeho zrušenie podľa § 277 CSP.

Z pohľadu žalobcu bude potrebné počítať s tým, že pri nezastúpených fyzických osobách môže byť doručovanie rozsudku pre zmeškanie procesne náročnejšie a menej automatické než doteraz.

Záver

Aktuálna novela CSP neodstraňuje fikciu doručenia ako takú. Zavádza však osobitné pravidlo pre doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a nie je v konaní zastúpený.

Ide o reakciu na praktické problémy spojené s elektronickým doručovaním a s prísnymi následkami kontumačných rozsudkov. Súdy budú musieť pri rozsudkoch pre zmeškanie ešte dôslednejšie zvažovať, či je takýto postup primeraný, a účastníci konania by sa nemali spoliehať na to, že neprevzatie zásielky alebo nekontrolovanie elektronickej schránky ich ochráni pred procesnými následkami.

Aj po novele preto platí jednoduché pravidlo: v súdnom konaní je pasivita rizikom.